Stačil mi letmý pohľad na diskusie k niektorým článkom a boli mi jasné 2 veci - večnému súboju Slovensko verzus Česko sa asi nikdy nevyhneme, a po druhé, športový „experti" sú po našom akomkoľvek úspechu z drvivej väčšiny v takej eufórii, že „ďalší zápas určite vyhráme", pomenej je realistov „súper je omnoho kvalitnejší, ale chalani hádam niečo vymyslia", no ale nájdu sa aj takí, čo na niečom asi fičia „na nás nikto nemá, môžeme chystať na námestí uvítanie majstrov sveta". A práve zástupcovia poslednej menovanej kategórie ma dostali.
Tvrdiť, že naši môžu s prehľadom poraziť hoc aj Argentínu a Holanďanov rozstrieľajú na franforce, Brazílčanom sa v štvrťfinále roztrasú pred nami kolená a mi na 100% vyhráme celé MS je „mierne" trúfalé.
Ale tu podľa mňa už nejde len o nejaký neškodný komentár. Pri verejnej publikácii takejto reakcie nikto nemôže dopredu vedieť, do akých uší sa dostane. Pokojne si tréner Weiss môže v rámci oddychovej polhodinky čítať ohlasy fanúšikov, pre ktorých futbal robí a natrafiť práve na takúto reakciu. Verím tomu, že ktokoľvek by sa po prečítaní takého príspevku pousmial a nerobil si z toho ťažkú hlavu, ale podvedomie je zákerná vec. Nie je práve toto cesta, ako dostať trénera a hráčov pod tlak? Nie práve takto sa rodia zlyhania na trávniku a aj mimo neho?
10. októbra 2009 bol na vypredanom Tehelnom poli vopred nachystaný ohňostroj, rozdávali sa tričká „Bol som pri tom" a titulky novinách, komentáre fanúšikov a reklamné predmety sa niesli v duchu „Afrika, už sme tu doma". Výsledok 0:2, chabý výkon a celkové nezvládnutie toho neslávne pamätného zápasu mám pred očami dodnes.
Futbal je nevyspytateľná hra, na MS nikto nemôže hovoriť o outsideroch, úroveň tímov je skôr vyrovnaná a hlavne každý môže poraziť každého (Nový Zéland, Slovensko, Švajčiarsko, ...). Ja netvrdím a nechcem tvrdiť, že naši prehrajú, že zápas je dopredu stratený, že nám ani zázrak nepomôže, že našim chlapcom a trénerovi neverím. Ale netvrdím ani, že určite vyhráme, že Oranjes nás podcenia, že 11. júla bude Hamšík nad hlavou dvíhať Svetový pohár.
Ak by si náhodou tréner alebo niekto z realizačného tímu alebo niekto z hráčov v rámci oddychovej polhodinky dnes čítal tento článok, môj odkaz a myslím, že odkaz celého Slovenska pre nich je:
Nemusíte v pondelok vyhrať. Kľudne prehrajte aj 4:0. Ale hrajte srdcom, hrajte na 110%. Hrajte ako na prvého apríla na Letnej, ako v Severnom Írsku, ako pred pár dňami proti Talianom. Keď sa budete baviť futbalom na trávniku vy, bude sa aj celé Slovensko pri televíznych obrazovkách. Ešte raz ďakujeme za kvalifikáciu a tiež za dosiahnutie toho, o čom sme ešte prednedávnom len tajne snívali. Ďakujeme, že nám robíte radosť futbalom. Hrajte naplno, hrajte srdcom a domov sa vrátite ako hrdinovia.
