Či Slovenský raj je rajským miestom bez teba,
keď utápam sa v roklinách potokom vymytých?
Či tatranská bystrina odplaví moje zmýšľanie o tebe,
o spoločnom živote čakajúcom na Gerlachovskom štíte?
Tak, ako cestou na vrchol máš pocit, že už si tam,
ale nový štít pred tebou sa rozprestrie,
tak i naša láska môže každým vrcholom rásť,
kým smrť na končiari nás nestihne,
kým lavína nás nestiahne
či rozzúrený medveď cestu nezahatá,
kým rodina tvoja manželku ti vyberie
a život tvoj bezo mňa sa ďalej uberie.
O mne už len víly tvojich myšlienok spievať budú
a mňa zožierať démoni posledného súdu.
Tak rozplynul sa môj sen o nás dvoch,
smrť na končiaroch hľadám,
tej spolu vyhnúť sme sa mali,
no dýchať nevládzeme sami.
Tak pýtam sa, či význam malo
s tebou Ľadový štít zliezať,
keď vedel si pravdu dávno,
že inej patriť budeš a času je málo.
